Ako zomreli Ján a Martina BRATISLAVA

Úloha znela jasne. Zabi ho a dostaneš 50 000 eur. K tomu ti odpustím dlh, čiže ďalších 20 000 eur. Zoltán Andruskó sa nemusel ani dlho zamýšľať, ponuku prijal. Keď potom sedel v aute pred domom Aleny Zsuzsovej, priniesla mu ďalšie informácie – boli o Jánovi Kuciakovi. Dala mu jeho fotku, adresu a niekoľko záberov zo sledovania. Viac nepotreboval.

Andruskó, holohlavý päťdesiatnik s rastúcim bruchom, nebol práve typ človeka, ktorý by len tak niekoho zavraždil. Celkom sa na to necítil. Napadlo mu opýtať sa kamaráta, ktorý kedysi pracoval ako policajný vyšetrovateľ v Komárne. So zbraňami to vedel a mohol by službičku urobiť zaňho. Volal sa Tomáš Szabó. Vysoký, svalnatý, holohlavý, jeho telo zdobilo niekoľko tetovaní.

Tretí, ktorý mal s nimi spáchať dvojnásobnú vraždu, bol bývalý vojak, Szabóov bratranec Miroslav Marček. Tiež holohlavý a vyšportovaný. Na starosť dostal špeciálnu muníciu a logistiku – Szabóa nemal len istiť, ale robiť mu aj vodiča.

No naplánovať vraždu nie je len tak. Obete treba sledovať, zistiť, kedy ráno odchádzajú do práce a kedy sa večer vracajú. Kedy chodia spať a či majú psa. Denný režim. Nájomní vrahovia museli svoje ciele monitorovať.
V investigace.cz analyzovali dokumenty, ktoré pomohli zmapovať pohyb vrahov pred osudným dňom. V blízkosti domu Jána Kuciaka a jeho snúbenice sa pohybovali až sedemkrát.

Prípravy zabijakov

V pondelok 5. februára popoludní vyrazili bielym Peugeotom 206 z Kolárova, kde žili, do Veľkej Mače, kde bývali ich obete. Vtedy si prvýkrát obzreli okolie aj dom Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.
Na spáchanie vraždy to bolo dokonalé miesto – posledná ulica v dedine. Dom v rekonštrukcii, okolo žiadne kamery. Za domom sa tiahne hustý les a hneď za rohom je dobrá úniková cesta k diaľnici.

O dva dni neskôr – v stredu 7. februára – sa nájomní vrahovia do Veľkej Mače vrátili. Hneď dvakrát. Ráno bielym Peugeotom 206, popoludní auto vymenili a na obhliadku použili Andruskóovu striebornú Škodu Superb.
Ďalšia obhliadka miesta nasledovala v sobotu 10. februára. V blízkosti domu sa pohybovali podvečer a opäť v bielom Peugeote. Chceli zistiť, kam smerujú kamery na príjazdovej ceste do Veľkej Mače a – znovu sa uistiť, že ulicu, na ktorej žili Ján s Martinou, žiadna kamera nesníma.

Ján Kuciak so svojou snúbenicou Martinou Kušnírovou.

Vytipovali si už aj miesto neďaleko futbalového ihriska, kde môžu nenápadne zaparkovať bez toho, aby si ich niekto všimol.
Nový prieskum urobili večer 15. februára. Keď Zoltán Andruskó vysadil svojich dvoch parťákov pri ihrisku vo Veľkej Mači, vo vzduchu poletoval sneh. Komplici ho požiadali, aby bol na telefóne – akonáhle bude potrebné ich vyzdvihnúť, zavolajú mu. Andruskó so svojou striebornou Škodou Superb odišiel na benzínku. O 19:22 sa dvojica vrahov vydala k domu Jána Kuciaka. O 19:34 boli späť.

Zločinci rýchlo zistili, že majú problém. Ako spolu komunikovať bez toho, aby zanechávali digitálnu stopu? Ako provizórne riešenie vymysleli, že sa budú namiesto hovorov len prezváňať. Druhá strana mala potvrdiť príjem rovnakým spôsobom. Malo to zabrániť tomu, aby sa ich komunikácia objavila vo výpisoch hovorov ich mobilných operátorov. Vodiča škodovky prezvonili, ten potvrdil príjem a vyrazil späť na miesto, kde dvojicu vrahov vysadil. Spoločne potom odišli domov.
Ešte jednu obhliadku naplánovali na večer 16. februára. O 18:49 vyrazili do Veľkej Mače. Szabó si znova obzrel dom i okolie. O 19:09 sa vrátil na dohovorené miesto, kde ho vodič Peugeotu 206 vyzdvihol a odišli.

FOTO: archív

Po krátkej porade sa vrahovia rozhodli pre nové opatrenie na zahladenie digitálnych stôp. Nakúpili lacné telefóny, ktoré mali slúžiť iba na jedinú vec – dohadovanie vraždy. A pretože na Slovensku sa anonymné predplatené SIM karty nepredávajú, vrahovia ich kúpili od priekupníka.
Večer 19. februára krátko pred siedmou hodinou spravili vrahovia skúšku “nanečisto”. Tomáš Szabó vyrazil od futbalového ihriska smerom k domu Jána a Martiny. Normálne to trvá peši medzi ihriskom a Brezovou ulicou 558 asi tri minúty. Szabó sa ale nenáhlil. Pozorne sledoval okolie a možné únikové cesty. Po dvadsiatich minútach prezvonil svojho komplica – bývalého vojaka Marčeka. Ten ho vyzdvihol v striebornom Citroene Berlingo

Vražda

Dvadsiaty prvý február bol posledný deň života Jána a Martiny.
Ich vrahovia si dohodli zraz okolo pol piatej. O 16:40 nastúpili do Citroenu Berlingo a vyštartovali smerom k Veľkej Mači tak, aby sa čo najviac vyhli dopravným kamerám. Vypli svoje súkromné telefóny a zapli si náhradné s predplatenými kartami.
O 18:25 zastavil Marček pri futbalovom ihrisku. Mrzlo. Szabó v čiernych topánkach, oblečený v čiernych nohaviciach a čiernej mikine s kapucňou vyrazil. Marček nespúšťal oči z telefónu, aby okamžite videl, keď zazvoní.
Szabó mal so sebou druhý telefón, pištoľ ráže 9 mm s tlmičom a špeciálne upravené strelivo. Marček z nábojnice odsypal časť strelného prachu, aby projektil nepresiahol rýchlosť zvuku a výstrel tak bol tichší. To, že náboj je potom menej priebojný, bolo jedno. Szabó plánoval streľbu v bezprostrednej blízkosti, znížený obsah prachu teda nebol problém. O 18:31 prišiel k Jánovmu domu a schoval sa nablízku. Ján ani Martina totiž neboli doma.

Jánovmu autu sa vybila baterka a Martina ho bola vyzdvihnúť v Galante. Domov dorazili neplánovane až okolo pol ôsmej. Bola tma, nepríjemná zima a tešili sa na teplý čaj.
O 20:21 Szabó vošiel do domu. Ján ani Martina dvere nikdy nezamykali. Mysleli si, že nikto nemá dôvod im ublížiť. Szabó vstúpil do kuchyne, uvidel Martinu a strelil jej jednu ranu do tváre pri koreni nosa. Padla na podlahu. Bola na mieste mŕtva.
Szabóovi sa v pištoli zasekol ďalší náboj, preto musel prebíjať. Vedľa Martininho tela preto neskôr našli nevystrelený náboj bez odtlačkov prstov. Vrah mal rukavice.
Ján bol v pivnici. Zdalo sa mu, že niečo počuje, a tak vybehol po schodoch, aby zistil, čo sa deje.  Szabó bol pripravený. Zblízka ho dvakrát strelil do hrudníka blízko srdca. Jano sa zosunul k zemi, zomrel takmer okamžite. Szabó strieľal z takej blízkosti, že výstrel zanechal na Jánovej hrudi popáleninu.

Presne v tom čase sa Martine snažila dovolať mama. Boli dohodnuté, že Martina a Ján pomôžu pri rekonštrukcii stratenej kroniky obce Gregorovce, kde sa Martina narodila a jej rodina žila. Martina však mame už nikdy telefón nezdvihla.
Szabó opustil dom okamžite po vražde. Šiel cez záhradu smerom k futbalovému ihrisku, odkiaľ prezvonil vodiča. O 20:25 – iba štyri minúty po vražde – ho vyzdvihol Marček v Citroene Berlingo.
Na ceste do Komárna vypli oba telefóny. Išli za Andruskóm, ktorý bol doma. Chceli mu oznámiť, že “je hotovo” a vyzdvihnúť si peniaze. Okrem toho mu povedali, že museli zabiť aj nejakú ženu, ktorá bola v dome. To Andruskóa zaskočilo. Druhá obeť nebola v pláne. Sľúbil ale, že peniaze čoskoro dodá.

Miesto činu

Vo štvrtok 22. februára, deň po vražde, sa Andruskó a Zsuzsová opäť stretli v aute pred jej domom. Andruskó jej oznámil, že práca “je hotová”, ale museli zabiť ešte jednu ženu, ktorá bola tiež v dome.
Zsuzsovú to znervóznilo a rozčúlilo, vystúpila z auta a nahnevane za sebou buchla dverami. Neskôr Zsuzsová zavolala Andruskóvi, aby si vyzdvihol odmenu 50 000 eur a odovzdal ju svojim kumpánom.
Suma bola v päťstoeurových bankovkách, diskrétne zabalených do servítky. Andruskó si nechal 10 tisíc eur za sprostredkovanie. Vodič a vrah dostali každý po 20 tisíc eur.

FOTO: archív

Dva dni po vražde, 23. februára, bola už Zlatica Kušnírová, matka Martiny, veľmi nervózna. Nikdy sa ešte nestalo, aby jej dcéra ani Ján neodpovedali na telefonáty. Snažila sa im neúspešne dovolať niekoľko dní. Zavolala preto rodine Kuciakovcov, či s nimi hovorili oni. Odpoveď bola záporná, že Ján a Martina sa pripravujú na svadbu, tak asi nemajú čas telefonovať.
Začiatkom mája skutočne mali mať svadbu. Posledné SMS správy a telefonáty s rodinou sa týkali práve tohto ich veľkého dňa. V poslednom telefonáte s mamou jej Ján vysvetľoval, aké etikety dajú na fľaše s vínom.
V podvečer 25. februára už Zlatica nevedela neistotu vydržať. Netušila, prečo jej Ján a Martina neberú telefón. Znova zavolala Kuciakovcom a keď sa ani oni nemohli mladým dovolať, rozhodli sa kontaktovať políciu.
Miestna polícia nebola práve ústretová. Podľa Zlatice Kušnírovej sa ju snažili upokojovať slovami: “No viete ako to chodí, mladí ľudia sa radi opijú a bavia…”
Zlatica preto poprosila príbuzných, ktorí bývajú asi hodinu cesty od Veľkej Mače, aby sa k nim išli pozrieť.
Kuciakovci požiadali Jánovu sestru Máriu, aby urobila to isté.

Asi hodinu po telefonáte Zlatice Kušnírovej na políciu nakoniec policajti predsa len dorazili k domu na Brezovej 558. Vstupná brána bola zamknutá, ale v kuchyni sa svietilo, takže sa rozhodli vstúpiť na dvor. Cez okno uvideli Martinino bezvládne telo na podlahe. Obávali sa, že by mohlo ísť o únik plynu, preto zavolali hasičov a sanitku.
Príbuzní Zlatice dorazili na miesto asi osem minút po sanitke. Dom ešte nebol označený páskou ako miesto činu, bránu už ale strážil policajt, ktorý ich dnu nepustil. Cez okno pivnice zbadali nohu natiahnutú na schodoch. Keď sa potom začali policajti vypytovať, či mal Ján zbraň, došlo im, čo sa stalo. Išli za najbližším vyšetrovateľom s otázkou, či boli Ján a Martina zastrelení. Policajt iba ticho prikývol.

Posledné zbohom Jánovi Kuciakovi.

Podľa Jánovho otca Jozefa prišla Mária asi desať minút po príbuzných Zlatice. Išla z Nitry, čo je asi polhodiny cesty od Veľkej Mače. “Volala mi a hovorila, že polícia jej nedovolí vojsť, ale že sanitka nikoho neodviezla. Trochu sme si vydýchli. Mysleli sme, že im možno iba vykradli pivnicu. Nikdy by nás nenapadlo, že sa mohlo odohrať niečo ako vražda,” dodal Jozef Kuciak.
Príbuzní Zlatice Kušnírovej sa zhrozili, keď im polícia potvrdila, že Ján a Martina sú mŕtvi. Nedokázali sa prinútiť zavolať Zlatici a oznámiť jej tragickú udalosť. Rozhodli sa preto radšej zavolať jej synovi a požiadali ho, aby mamu odviezol na policajnú stanicu, lebo sa stalo niečo strašné.
“Môj syn Lukáš ku mne prišiel – mami, niečo sa stalo, musíme isť … do Trnavy na políciu – V tej chvíli už Lukáš vedel od mojich príbuzných čo sa stalo. Nepovedal mi ale žiadne podrobnosti a ja som ho celú cestu nútila, aby išiel rýchlejšie. Vyrážali sme presne o polnoci,” popisuje tú noc Zlatica Kušnírová.
Gregorovce, kde žije, sú asi 360 kilometrov od Veľkej Mače. Cesta im trvala viac ako tri hodiny.

“Okolo pol štvrtej ráno sme prišli na policajnú stanicu v Trnave. Kuciakovi tam už boli a plakali. Spýtala som sa, čo sa stalo, ale oni neboli schopní to povedať. Potom vyšiel z dverí policajt a povedal: ‘Á, tu je tá žena z východu, matka zavraždenej.’ Takto som sa dozvedela, že Martina je mŕtva. Bola som úplne bez seba,” spomína Zlatica Kušnírová rok po tom.
Výpoveď na polícii trvala asi dve hodiny. Keď Zlatica opúšťala policajnú stanicu v Trnave, bolo mrazivé ráno, ona však žiadny chlad necítila.
“Chcela som ísť do Veľkej Mače. Nie dovnútra do domu, to by som nezniesla. Len som im chcela byť bližšie, bližšie tomu domu. Policajti ma ale nenechali vojsť. Strašne veľmi som chcela Maťu objať a držať ju ešte aspoň raz, naposledy.”
Jozef Kuciak, Jánov brat, priznáva, že si z tých dní pre hlboký psychický otras nič nepamätá. “Bol som úplne mimo. Neskôr mi rodičia hovorili, že som stál tu, uprostred obývačky a rozbíjal poháre. Vôbec o tom neviem.”

Následky

Keď sa správa o vražde rozniesla, celé Slovensko bolo v šoku. Na niekoľko dní zaplnila titulné strany médií, novinári chodili jeden po druhom do Veľkej Mače, do obce, v ktorej väčšina z nich nikdy predtým nebola. Nikto nechápal, čo sa stalo. Novinári, ktorí s Jánom úzko spolupracovali, dostali policajnú ochranu. Vstup do redakcie aktuality.sk, kde Jano pracoval, bol strážený.
Na konci toho týždňa začali po celej krajine obrovské demonštrácie. Najväčšie v novodobej histórii Slovenska. Ľudia žiadali nezávislé vyšetrenie vraždy a demisiu predsedu vlády.
Po týždňoch neustále silnejúcich protestov vláda rezignovala, po nej padol aj policajný prezident Tibor Gašpar a riaditeľ protikorupčnej jednotky NAKA Róbert Krajmer.
Zlatica priznáva, že jej Martina a Ján stále hrozne chýbajú. Niekedy zájde do ich domu iba preto, aby sa mohla dotknúť ich vecí.
“Naposledy, keď som bola vo Veľkej Mači, vzala som zo špinavého prádla Martininu ponožku. Chcela som ju držať a nepustiť. Aspoň chvíľu mať pre sebe kúsok mojej Martiny.”

—————————-

Kto a prečo chcel Jána zavraždiť, kam do tejto chvíle dospelo vyšetrovanie a na čo sme prišli pri vyšetrovaní talianskej linky, prinesieme v ďalších textoch.

Vzniklo v spolupráci investigace.czICJK.skIRPI.eu a OCCRP.org

Súvisiace články

Zatvoriť