Tento chlapček (✝1,5) mohol žiť: Obyčajná zápcha pripravila Jakubka o život

Len dvojročného Jakubka priviedla mamička Dagmar (24) v novembri do nemocnice. Mal problém so zápchou, napriek tomu sa stále usmieval a bol plný života. Ani vo sne jej nenapadlo, že to budú ich posledné spoločné chvíle.

Mladá mamička Dagmar (24) z Hruštína je zúfalá a hľadá odpovede všade kde sa len dá. No otázok veľa ale odpovedí ani jedna. Jej milovaný synček Jakubko mal bežnú zápchu. Prvé dni a mesiace boli krásne a šťastné. Nič nenasvedčovalo tomu, že by ich milovaný synček skončil v nemocnici a nakoniec na cintoríne. „Kubko nemal žiadne problémy s papaním ani s pitím. Zjedol úplne všetko čo som mu dala, nevyberal si, bol zdravý ako repa,“ hovorí smutne mama Dagmar.

Klystíry nepomáhali

Problémy nastali vlani v novembri. „Nechcel sa vykakať. Chodila som s ním k lekárke, stále sme mu dávali rôzne jedlo na uvoľnenie stolice. Používali sme všeličo, len aby sa mu uvoľnilo črievko. Lekárka mu dala aj klystír, no všetko bolo márne. Tak nás nakoniec poslala do nemocnice,“ opisuje priebeh nešťastná mama.

Chlapčekov stav sa zhoršoval

Usmievavý chlapček jej zomrel v náručí po tom, ako mu lekári v dolnokubínskej nemocnici v priebehu troch dní podali šesť klystírov. Stav chlapčeka sa však postupne zhoršoval. Najhoršie okamihy prišli, keď Kubko začal vracať, prosila sestričky, aby niečo robili. Pomoci sa však nedočkali. Keď prišlo k najhoršiemu, malého anjelika previezli do martinskej nemocnice, kde po dvoch hodinách zomrel pred očami svojej maminky. So synčekovou smrťou sa nedokáže vyrovnať.

Mladá mamička namiesto radosti zo svojho Jakubka, musí chodiť denne k jeho hrobčeku.

Synček matke a celej rodine chyba deň čo deň. V ich dome prevláda smútok a plač. Na Valentína by oslávil svoje 2. narodeniny, no žiaľ, tohto dňa sa už nedožil. V izbe je jeho postieľka a hračky, ktoré sú nedotknuté. Bolo to jej jediné dieťa a už ho nikdy neuvidí hrať sa s hračkami, nikdy ho nebude cítiť, kŕmiť, uspávať, či spievať mu na dobrú noc. „Vždy keď prídem domov, malý Kubko tam nie je. Hračky nie sú rozhádzané, ktoré by som rada po ňom upratovala, neusteliem postieľku, je tu všade tak prázdno, také desivé ticho, ktoré ma psychicky ubíja,“ smutne hovorí Dagmar.

Aj starí rodičia, ktorí boli prítomní pri každom jeho kroku spomínajú na malého šibala s iskrou v očiach, keďže Kubko býval s nimi v jednom dome. Videli keď vyrastal, smial sa, keď sa učil chodiť. „Už nikdy ho nepreveziem na traktoriku, bol to úžasný mali človiečik, nechápem prečo tak postupovali a nechápe to nikto z nás doteraz. Stále si kladiem otázky dookola prečo sa to stalo,“ dodáva dedko Cyril (48). „Vždy čakám keď otvorím dvere a uvidím sa hrať môjho malého vnúčika. Bez neho je tu úplne prázdno,“ dopĺňa babka Ľudmila (53).

Miloval traktori

Kubko bol veľmi zanietený do traktorov. Keď počul vonku jeho zvuk, hneď zbystril pozornosť. „Dokonca som sa musela naučiť šoférovať traktor, aby som ho mohla povoziť,“ hovorí Dagmar. Každý deň chodia na cintorín zapaľovať sviečky, nosia mu tam hračky, anjelikov a kvety. To posledné, čo mu môžu dať. Aj na jeho hrobe nechýba ani jeho obľúbený traktorík.

So stratou dieťaťa sa mladá mamička nikdy nevyrovná, no praje si len jedno, aby sa niečo podobné nikomu nestalo. „Keby sme vedeli že to takto dopadne, že obyčajná zápcha môže byť tak nebezpečná až smrteľná, hneď by sme robili väčší nátlak. No doktorka nás stále ubezpečovala, že všetko je dobre a pri chlapcoch je normálne keď nekakajú a majú kolíky. No asi to normálne nebolo,“ pokračuje skľúčená mama, ktorá sa nedokáže zmieriť s tým, že jej jediný synček nie je medzi živými.

Chcú poznať pravdu

Dúfa, že toto nešťastie bude spravodlivo potrestane a neostane nepovšimnuté. „Snáď sa personál Dolnokubínskej nemocnice poučí z tejto tragédie a vstúpi si do svedomia,“ uzatvára Dagmar. Aby sa dozvedela celú pravdu, podala sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnú starostlivosť, na základe ktorého začne úrad vykonávať dohľad u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Viem, že mi to synčeka nevráti, ale chcem vedieť pravdu, kto v tomto prípade zlyhal a ako sa mu dalo pomôcť,“ uzatvára Dagmar. „Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol v tejto veci doručený podnet, na základe ktorého začne vykonávať dohľad u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ uviedla hovorkyňa úradu Andrea Pivarčiová.

VYJADRENIE SKÚSENÉHO LEKÁRA: „Stav chlapčeka by sa za normálnych okolnosti dal diagnostikovať za jednu hodinu a pri predpokladanej diagnóze nepriechodnosti čreva malo ísť dieťa okamžite do detskej nemocnice v Banskej Bystrici. Riziko veľkého množstva vody do čreva v podobe klystíru vedie k vstrebaniu tekutín do krvného obehu a významne zriedenie krvi so znížením koncentrácie dôležitých elektrolytov v krvi a môže spôsobiť aj rozpad červených krviniek. Na základe faktov sa vnucuje pravdepodobnosť podcenenia stavu a zanedbania základných vyšetrovacích postupov pri predpokladanej brušnej príhode u dieťaťa. Takéto stavy sú najrizikovejšie ale aj okresná nemocnica ma možnosť telefonickej konzultácie s pediatrickým chirurgom v špecializovanej nemocnici na liečbu detských pacientov,“ vraví lekár Viliam Dobiáš.

Súvisiace články

Zatvoriť