Obrovská tragédia v Čechách: Hororový návrat z lyžovačky, dvadsať mŕtvych!

Návrat z lyžiarskeho zájazdu v Rakúsku sa pred pätnástimi rokmi zmenil na jednu z najhorších tragédií v novodobých českých dejinách. Len niekoľko minút po tom, ako 8. marca 2003 večer prešiel autobus s piatimi desiatkami cestujúcich hraničným priechodom, totiž autokar vyletel z cesty a prevrátil sa. Sedemnásť osôb zahynulo na mieste, dve ďalšie potom v nemocnici. Posledná obeť podľahla následkom zranení v auguste 2005.

Miesto nehody, prudké klesanie pri obci Nažidla v okrese Český Krumlov, pritom nie je na prvý pohľad príliš nebezpečné. Vyšetrovanie ale ukázalo, že vodič autobusu Pavel Krbec šiel tesne pred tragédiou rýchlosťou zhruba 110 km/hod a keď poschodové vozidlo zišlo pravými kolesami na nespevnenú krajnicu a dotklo sa zvodidiel, reagoval muž za volantom nešťastne. Zabočil vľavo, autobus prešiel do protismeru, prerazil zvodidá a zrútil sa zo sedemmetrového valu na lúku, kde sa pretočil cez strechu.

Následky boli desivé, a to aj pre skúsených záchranárov, ktorí na miesto nehody dorazili prví už o desať minúť neskôr. Autobus počas „kotrmelca“ prišiel o strechu a ľudia sediaci na hornom poschodí mali len mizivú šancu na prežitie. Niektorým z nich ale šťastie prialo a prežili. „Najviac zarážajúce bolo to, že na mieste tejto hrozivej nehody bolo takmer ticho. Vždy sa ozval len hlas oznamujúci, že bol nájdený ďalší zranený,“ spomínal na nešťastie šéf českokrumlovských hasičov.

Hodinu a štvrť po nehode boli všetci zranení už v nemocniciach alebo na ceste za ošetrením a rozbehlo sa vyšetrovanie. Znalecké posudky ukázali, že vinníkom bol vodič, ktorý povolenú rýchlosť prekročil o dvadsať kilometrov. „Vodič ide ako blázon,“ povedal vraj jeden z cestujúcich, ktorý zahynul, krátko pred tragédiou do telefónu svojej matke. Spôsob jazdy sa príliš nezdal ani ďalším pasažierom, ktorí neskôr vypovedali na súde. Ten Krbcovi vymeral osemročný nepodmienečný trest.

Ľudia z osudného autobusu sa väčšinou zhodli aj na tom, že pôvodne pokojná jazda z alpského strediska Ramsau sa zmenila až v okamihu, keď autobus po zhruba 230 km prešiel hranice do Česka. Do cieľa v Karlových Varoch vtedy zostávalo 300 km a bolo jasné, že plánovaný príjazd o polnoci zo soboty na nedeľu je ohrozený. Bežnou praxou v autobusovej doprave v tom čase ale bolo, že pri návrate z cudziny sa na českom území na predpisy vrátane tých o povolenej rýchlosti príliš nedbalo.

Bola u vodiča únava?

Pri nehode ale mohla zohrať úlohu i únava vodiča, ktorý v osudnej chvíli sedel za volantom už viac ako štyri hodiny. A je smutná zhoda náhod, že odpočinutý druhý šofér sa chystal prevziať riadenie pri Kaplici, do ktorej zostávalo od miesta nehody asi päť kilometrov. Krbec naviac nemal s poschodovým autobusom príliš veľké skúsenosti; živil sa ako taxikár a šoférovaním autobusov si len privyrábal. A ako sa ukázalo, za volant zájazdových autokarov si sadal vlastne protiprávne.

Autobusom neprešiel školením

Vodičský preukaz na autobus síce mal, ale neprešiel školením, ktoré je pre ich profesionálnych vodičov povinné. Takzvané profesné osvedčenie mal Krbec iba na taxislužbu a rozšírenie na autobusy si podľa verdiktu trestného súdu vyznačil v preukaze sám. Otázkou zostáva, či by riadne školenie na nehode niečo zmenilo. Podľa rád odborníkov by vodič autobusu v momente, keď vojde na krajnicu, mal dať nohu z plynu a počkať na spomalenie, a nie sa pokúšať manévrovať. Krbec bol nakoniec odsúdený za všeobecné ohrozenie a tiež falšovanie verejnej listiny na osem rokov nepodmienečne. Jeho tvrdenie, že nehodu mohla spôsobiť náhla porucha zatáčacej zadnej nápravy autobusu, znalci odmietli a súd za príčinu nehody jednoznačne označil neprimeranú rýchlosť. V mieste, kde vodič šiel viac ako sto km/hod, bola primeraná maximálne osemdesiatka. Krbec, ktorý svoju vinu nikdy verejne nepriznal, sa von z väzenia dostal po piatich rokoch – v októbri 2009.

Okrem trestného konania sa súdy zaoberali aj žalobami, v ktorých sa pozostalí domáhali odškodnenia od majiteľa cestovnej kancelárie, autobusovej firmy aj samotného vodiča. Justícia v minulosti priznala niektorým z nich státisícové odškodné od konateľa cestovky Eduarda Knappa, ktorý ale zahynul v horách v roku 2010. Neexistuje už ani firma LSK Autobusy, ktorá na cestu autobus vyslala. Súdy potom odmietli žalobu pozostalých po jednej obeti, ktorí chceli peniaze od vodiča.

Na mieste nehody dnes stojí pomník, ktorý päť rokov po havárii odhalili príbuzní tých, ktorí v osudný marcový deň zahynuli. Tvorí ho dvadsať tonových oblých kameňov rozostavaných do kruhu. Ich počet symbolizuje počet obetí. Kamene nahradili pôvodný drevený kríž s menami obetí tragédie. Ani stavba pomníka sa pritom nezaobišla bez problémov. Pozostalí museli vykúpiť pozemok, na ktorom stojí.

Súvisiace články

Zatvoriť