Rodičia si pokazili život a najviac na to doplatili ich tri deti. Príbeh o mladom Petrovi (18)

Rodičia si pokazili život a najviac na to doplatili ich tri deti. Dospelých štát ubytoval vo väznici, neplnoleté dievčatá a chlapec skončili v detskom domove.

Nasledujúci príbeh je už o 18-ročnom Petrovi, ktorý nespáva pod mostom len vďaka pani Maji z Nových Zámkov.

Peter oslávil plnoletosť len minulý rok. O tom, čo za 18 rokov svojho života prežil, sa mu hovorí ťažko.

„Nevyrastal som moc dobre. Mama, tá sa o nás nestarala a otec urobil jednu vec, čo nemal spraviť a zato išli potom obidvaja do väzenia. Zatiaľ polovicu môjho života som vyrastal v domove detskom,“ začína rozprávanie Peter.

Minulý rok dostal do rúk výučný list pomocného kuchára a rozhodol sa detský domov opustiť. Zobral si jeden kufor a vkladnú knižku so štartovným do života.

„Mal som kamaráta, ktorý mi pomohol bývať u jeho bratranca. Býval som tam nejaký pol rok asi a potom ma vyhodil,“ pokračuje Peter.

S peniazmi, ktoré si odniesol z detského domova ale nenaložil najrozumnejšie. Aj napriek tomu sa našiel človek, ktorý mu chcel pomôcť – mama jeho bývalej spolužiačky.

„Prišiel na chvíľočku, najedol sa. Len som prešla detskou izbou a videla som takú veľkú tašku a bolo mi jasné, že nie je kam. No teraz čo? Večer, noc no vyhoďte ho. Dá sa to?“ pýta sa pani Maja Dunaiová. Jej manžel Ondrej bez váhania súhlasil.

Rodina síce Petrovi dočasne dala kľúče od ich bytu, no každému bolo jasné, že večne tam byť nemôže. Pani Maja mu teda cez sociálnu sieť začala hľadať podnájom s čo najnižším depozitom a aj prácu. Medzi prvými sa ozval primátor Nových Zámkov.

„Pán primátor mu otvoril dvere, že tam má prísť ráno na siedmu na pohovor. Peťo tam naozaj na tú siedmu ráno prišiel, sedel do pol deviatej a čakal na pána riaditeľa, ale neodišiel,“ opisuje pani Dunaiová.

Oplatilo sa. Zamestnali ho na dohodu ako pomocného kuchára v reštaurácii, ktorá patrí mestu.

„Možno v prvom kole sa podarilo to, že narazil na pani Maju alebo na ľudí, ktorí mu chceli pomôcť. Teraz je tá druhá fáza, keď musí ukázať, čo je v ňom,“ tvrdí primátor Nových Zámkov Otokar Klein.

Peter šancu pracovať využil a zatiaľ sú s ním spokojní kolegovia, ale aj nadriadení. Do práce sa mladý muž tešil už od rána a vôbec mu neprekážalo, že v kuchyni bude až do noci. Robil všetko, čo bolo treba, chcel by tu totiž pracovať na stálo.

„Ten ďalší krok je to, ako sa ujme, ako sa uchytí a myslím si, že my tu ešte stále zostávame a tá ochota pomôcť zostáva rovnako,“ dodáva primátor.

„Títo ľudia mi chcú pomôcť a som za to vďačný. Za to, že sa podarilo nájsť tú robotu a že tu môžem byť, až kým sa nenájde nejaké bývanie,“ ďakuje Peter.

Ak by sa Petrovi nepodarilo nájsť podnájom, je tu ešte jedna šanca. Približne do pol roka by mali byť aj hotové nové mestské nájomné byty. Petrov príbeh nie je jediný, do ktorého zasiahla pani Maja.

Už pred časom pomohla z ťažkej životnej situácie žene a mužovi, ktorí nemali strechu nad hlavou. Ubytovala ich na svojej chalupe. Presne na tej, kde je uložený popol jej 17-ročného syna. Ten pred piatimi rokmi prehral boj s rakovinou kože.

„Si myslím, že keď ja pomôžem tu dole, tak niekto tam hore pohladí za mňa môjho syna,“ uzatvára Maja Dunaiová.

Súvisiace články

Zatvoriť